Obraz - Skály pod Zvíkovem. Podpísané Karel Stehlík "Milevský" vpravo dole - pozri foto. Autorom je akademický maliar a národný umelec Karel Stehlík. Vltava pod Zvíkovem pred zatopením Pred zatopením Orlickou priehradou v 50. rokoch 20. storočia bola Vltava pod hradom Zvíkov divokejšia, užšia a meandrovala hlbokým údolím. Pod sútokom s Otavou sa nachádzal mlyn, prívozy a skalnaté brehy, ktoré boli hojne využívané trampy a vodáci, pričom krajina mala ráz nesputanej riečnej nivy. hrad Zvíkov Pôvody hradu sú spojené s kráľovským rodom Premyslovcov, jeho zakladateľom bol pravdepodobne Premysl Otakar I., významného rozšírenia sa však dočkal až v dobe Premysla Otakara II. Vtedy bol na skalnatom ostrohu nad sútokom riek Vltava a Otava vybudovaný rozsiahly areál s nepravidelným päťkridlovým palácom, britvou vežou a mohutnou štvorhrannou vežou zvanou Hlízová. Prestava v 40. - 50. rokoch 16. storočia starý hrad priblížila štandardu renesančného zámku. Po vymretí Přemyslovcov sa na Zvíkove vystriedali šľachtické rody Rožmberkovcov, Švamberkovcov, Eggenberkovcov a poslednými majiteľmi sa roku 1719 stali Schwarzenbergovci, ktorí ho vlastnili do roku 1948. V polovici 18. storočia prestal byť hrad udržiavaný a v prvej polovici 19. storočia bol už veľkými destrukciami poškodenou zrúcaninou. Vtedy pristúpili Schwarzenbergovci k zaistovacím a rekonštrukčným prácam a chátratie hradu bolo postupne zastavené. Najprv bola opravená kaplnka a zachránené neskorogotické maľby, nasledovala rekonštrukcia kráľovského paláca a hradieb. Obnova hradu bola ukončená na prelome 19. a 20. storočia. Posledný veľký zásah do života hradu predstavovalo napustenie orlickej prehradnej nádrže, pod jej hladinou zmizlo opevnené podhradie s kostolom sv. Mikuláša. Hrad Zvíkov je situovaný nad vodnou nádržou Orlík nad sútokom rieky Vltavy s Otavou. Hrad stojí na vysokej a pretiahlej skalnatej ostrohe asi jeden kilometer severne od obce Zvíkovské Podhradí. Priestor ostrohy bol prístupný len od juhu po úzku terénnu šiju. Na juhu je brána s opevnením, valcová veža s hradbom a za ňou je priestor sevretý hradbami na západnej strane (nad riekou Otavou) a na východnej strane (nad riekou Vltavou). V strede hradu je situovaný kráľovský palác s Hlízovou vežou v JZ rohu a na severe je zadný dvor ohraničený obvodovou hradbou s vežami a bránami. Na severnom úbočí ostrožnej sa pôvodne nachádzal opevnený podhradie s kostolíkom sv. Mikuláša, ktoré bolo zaplavené pri napúšťaní orlickej prehradnej nádrže na začiatku 60. rokov 20. storočia. ZDROJ: pamatkovykatalog.cz/...850 Rozmery vrátane rámu cca 48 cm x 36 cm. Rám je zdobený, miestami má odreniny - pozri foto. Farebná litografia - autorský list na papieri. Obraz je zasklený. Celkový stav - pozri foto. Obraz je približne z rokov 1940-70. Bude perfektnou dekoráciou vašich priestorov. Stehlík Karel * 21.5.1912 Milevsko (Písek) + 28.5.1985 České Budějovice pedagóg, maliar Maliar juhočeskej krajiny, Rodičia ho ako štvorročného dali do učenia k milevskému maliarovi Oldřichovi Pejšovi, u neho sa naučil maľovať divadelné dekorácie, firemné reklamy, fresky a sgrafita na domy a kostoly. Získal tovaryšský list ako maliar izieb, písma, dekorácií a pozlátač. Následne opravoval fresky v Klementíne. Po návrate do Milevska sa živobodil príležitostnými prácami - maľovaním dekorácií pre ochotnícke divadlá a na plesy, reklamami do kín, tvorbou kostýmov pre bábkové divadlo. Postupne sa dostával k maliarskeho umeniu, a to hlavne zásluhou reprodukcií obrazov Rubensa, ktoré začal kopírovať. Neskôr maľoval aj skromné zátišia, veci každodenného života a krajinu okolo Milevska. Čoskoro sa zlepšili aj jeho existenčné podmienky a mal v rokoch 1935–1938 na Milevsku aj vlastnú živnosť. V roku 1937 sa tiež oženil. V rokoch 1939–1945 bol nasadený na nútené práce v lese pri ťažbe smoly Potom v rokoch 1945 – 1948 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u Otakara Nejedlého. Počet jeho diel však neuveriteľnou rýchlosťou narastal, a tak mohol roku 1940 usporiadať výstavu v Mileve. Dvadsať rokov (1952–1972) učil výtvarnú výchovu a zemepis na milevských školách a viedol rôzne výtvarné krúžky pre deti a dospelých. Okrem toho sa venoval maliarskej tvorbe. Skicoval uhľom, ceruzkou, kriedou, tušou a perom, olejovými farbami maľoval na plátno, papier, kartón alebo sololit. Vo jeho tvorbe prevažuje krajinomalba. Najčastejšie zobrazoval prírodu a krajinu okolia Milevska a Písku. Niekoľko diel venoval významným pamiatkam regiónu, napríklad Zvíkov, Orlík, Písek - Pohľad z mostu, Milevský kláštor. Nazýva sa maliar juhočeskej krajiny. Jeho obrazy sú súčasťou zbierok Milevského múzea, Alšovej juhočeskej galérie a pod. Bol členom Združenia juhočeských výtvarníkov, Český fond výtvarných umení (ČFVU), Zväz československých výtvarných umelcov a Spolok výtvarných umelcov Mánes (SVU Mánes). V roku 1975 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec, v roku 1980 získal ocenenie národná cena ČSSR a v roku 1982 obdržal titul národný umelec. VÝTVARNÍK V DOKUMENTOCH: 1975,