Nenechme sa mýliť: Fantomas nie je ona nelidská maska z filmového prepisu, ako komisár Juve nie je rtuteňovitý mužíček s hlasom Františka Filipovského. Skutočný Fantomas je velikán medzi zločincami, skutočný Juve velikán medzi detektívmi, obaja pak symboly mužnej krásy a vôbec mužnosti v ich dvoch póloch Zla a Dobra, Zločinu a Zákonu. I keď, po pravde povedané, práve karikatúra týmto dvom docela sluší, chránia ich totiž pred nechtěnou směšností, jež číhá na všetko smrtelne vážne. A že je tu vážneho pohříchu smrtelne věru dosť. Nuže preneste sa do Paríža počiatku storočia, do dôb, keď praví muži beztrestne nejen nosili cylindry, ale i se zachvívali, keď na to prišlo, zostúpme do parížskeho podsvetia tak dôkladne, až sa ocitneme na dne nejen spoločnosti, ale i Seiny, nasadneme do drožky čpící mrtvolným zápachom či do starosvětského vlaku, v němž se chladnokrevně vraždí, zdolejme stupně popraviště... Najlepšie asi odpustíme autorom, že nenapísali klasickú detektívku s prísne logicky dôslednou stavbou, ale akési hororové bábätko vyšlé z francúzskych tradícií, že ich texty nie sú úplne samostatné a čiastočne nadväzujú na zväzky u nás nevydané (tu, čitatelia, napríklad pozrite sa na dielo "Dcéra Fantomasova"). Pretože víťazstvo nepolapateľného zla tu je tak diabelsky závratné, Génius zločinu, Mistr hrôzy či Mistr převleků uniká spravodlivosti tak bravúrne, až nám je skoro ľúto Kráľa detektívov, jehož purpúra trochu vybledá, aj jeho "milého Watsona" Fandora. A keď sú amorálnymi bestiami priraditeľné aj najjemnejšie city, bez toho aby ich očistili, sme rovnakými nohami v tomto storočí zmätkov nášho horšieho ja, čerstvo vyklúbaného zo škrupky romantizmu. Stav: pozrite sa na foto Interný kód: A-161